Právo na dôstojný život má každý človek

Home

Kvalita života spoločnosti sa posudzuje z rôznych hľadísk, medzi najvýznamnejšie iste patrí vzťah spoločnosti k zdravotne postihnutým, sociálne slabým a inak znevýhodneným ľuďom. Väčšinou všetky vymenované skupiny sú vzájomne prepojené. Nie nadarmo sa hovorí, že kým máš zdravie, máš všetko. Zdraví ľudia môžu pracovať a môžu žiť na slušnej úrovni. Kým je človek zdravý, neuvedomuje si skutočnú hodnotu zdravia a možno ani netuší, aká je krehká hranica medzi zdravými a chorými ľuďmi. Ako Vladko, ktorého som spoznala na rekondičnom pobyte v Častej Papierničke. Vladko bol mladý chlapec, ktorý miloval rýchlu jazdu na motorke až do chvíle, kedy sa mu stala osudnou. Po ťažkej havárii, keď dlho ležal v kóme, prišla krutá realita pre Vlada i jeho rodičov. Dozvedeli sa od lekára, že chlapec dostal poúrazovú epilepsiu. Vtedy sa zrútil mladíkovi celý svet... Trvalo dlho, kým našiel plamienok nádeje medzi ľuďmi, ktorí sa združili do spoločenstva AURA. Videl a pochopil, že nie je sám. Presvedčil sa, že sa dá žiť aj s takouto krutou a zákernou chorobou, keď má priateľov, ktorí vedia pochopiť.
Ako som sa ocitla na rekondičnom pobyte spolu s Nikoletou Kolmosovou a Kristínou Královou? Pán Vrátil, prezident Združenia občanov Slovenska postihnutých epilepsiou AURA (ZOSPE AURA), navrhol pani riaditeľke, aby sa prostredníctvom zdravotníckeho krúžku žiaci našej školy zoznámili aj so združením AURA a aby sa týmto spôsobom šírila osveta o ľuďoch trpiacich epilepsiou. Tak sme sa ocitli koncom augusta v Častej Papierničke medzi epileptikmi a ich príbuznými. Priznám sa, že som mala spočiatku obavy z ich záchvatov, ale čoskoro som sa cítila isto a bezpečne, lebo som spoznala, že sú to ľudia ako my ostatní, len sa im žije omnoho ťažšie možno aj preto, že ich neprijímajú ostatní ľudia. Strach má veľké oči a je to pravda. Len čo som získala základné vedomosti o epilepsii, jej prejavoch a spôsobe pomoci pri záchvate, všetky obavy sa rozplynuli a vychutnávala som si príjemné chvíle s novými priateľmi. Mnohí z nich sú nadaní, zruční a predsa majú problém nájsť si zamestnanie. Akí len boli šťastní, keď sme si s nimi zatancovali, keď som jeden večer recitovala básne jedného z nich – epileptika Mirka Júnoša:
„.... Čo sa trápiš nepodstatným, ničíš celý život svoj? Prečo krásu žitia hatíš, iba tým, čo robí znoj?
Hlavu hore, človek mladý, zažeň silu smútku v diaľ, poď sa tešiť zo života, odhoď navždy ten svoj žiaľ....“
A preto teraz píšem tento článok, aby ste sa dozvedeli, že na Slovensku je približne 60 000 epileptikov, pričom každé tri hodiny pribudne jeden. Ročne je to okolo 900 detí. Čo ak je jeden z nich aj medzi nami? Nezaslúži si budúcnosť? Nemá právo na dôstojný život? Naša škola sa hrdí titulom Škola priateľská deťom a robíme všetko preto, aby ňou naozaj bola. Preto pani riaditeľka prijala ponuku pána Vrátila na spoluprácu a prisľúbila osvetu.
Epilepsia je ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje epileptickými záchvatmi bez zjavnej príčiny. Môžu byť jediným príznakom ochorenia, často sa však pridružujú aj iné ako napr. poškodenia mozgu, znížený intelekt, obrna a pod. Cieľom liečby prostredníctvom antiepileptík je dosiahnuť stav pacienta bez záchvatov, bez ovplyvnenia fyzickej výkonnosti a samozrejme integrácia pacienta v zamestnaní, škole, rodine a spoločnosti. Snahou organizátorov združenia AURA je dosiahnuť, aby neboli epileptici vytláčaní na okraj spoločnosti, ale aby sa aktívne integrovali do spoločenského a pracovného života na Slovensku. Na to je však potrebná informovanosť laickej verejnosti o poskytovaní prvej pomoci. A práve preto sme sa my tri ocitli na tomto rekondičnom pobyte. Naučili sme sa potrebné veci a budeme ich učiť svojich žiakov a spolužiakov. Chceme byť predsa vyspelý a uvedomelý národ, ktorý si váži každého človeka a umožňuje mu dôstojný život v spoločnosti.
Na záver vyjadrujem poďakovanie pánovi Vrátilovi za skvelú organizáciu rekondičného pobytu, pani riaditeľke za ochotu spolupracovať a umožniť informovanosť aj z tejto málo známej oblasti života , všetkým milým pacientom, ktorí boli úprimní, otvorení a nebáli sa podeliť o svoje problémy a starosti, ktoré prináša ochorenie na epilepsiu a napokon aj pani učiteľke Sedlákovej, ktorá vedie krúžok mladých zdravotníkov.

Mgr. Anna Blanáriková

Vyhľadávanie

Náhodný obrázok